Stačí tak málo, obliecť si jej kožu.
Krásne a škaredé…
Kedy nás inakosť podráždi tak, že radšej odídeme?
Či zaútočime?
Stratí sa to, čo nechceme vidieť, keď odvrátime tvár?
Už vám to dochádza? Už to cítite?
Teraz sa na chvíľu zastavte. Neodvracajte zrak. Chceme vám čosi povedať.
Vysvetlite inakosť, stvárnite hendikep. Stvárnite ich tak, aby ste povedali tým, ktorí majú steny oddeľujúce zdravých a chorých, že sú len výrazom slepoty voči skutočnej hodnote človeka, ktoré sú tu i tam rovnaké. Stvárnite HendiKup a povedzte, že ľudí so zdravotným znevýhodnením nereprezentuje ich hendikep, ale to, akými sú a čo dokážu. Oni* to stvárnili.
Bol december 2019 a ľudia chodili okolo výkladov na najznámejšej ulici v Bratislave. V nich boli obrazy, ktorými sme chceli čosi povedať. Povedali sme tak dieťaťu, ktoré zastavilo otca a pýtalo sa. „Toto sú ľudia, síce na vozíkoch, ale vyrábajú krásne veci,“ povedal mu. „To sa nehanbíte mať takto vystavené bábiky bez nôh a iné škaredosti?“ sťažovala sa staršia pani, ktorá odvracala zrak…
Aj o tomto je HendiKup.
Srdečné poďakovanie: Maria Rojko a Ida Želinská z TOTO! je galéria | Barbora Gregušová a Denis Braun a Ema Šútovcová a Julka Janáková a Lenka Ingeliová a Lina Šmalová a Veronika Pániková a Slavo Bachorik zo Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru, Bratislava (*ako „Oni“) | Bittner | OZ Bublina | Bepon | rodina Magátová | rodina Halová | Únia materských centier | Kulkovský photography a hlavne Bohéma Bar a team HendiKup.
Vystavené diela: Diana Šilonová, Michal Škombár, Igor Pörsök, Ivan Páleník, Aleš Rauš, Mária Košťálová, Monika Šimonová.